Vysvetlíme si, čo je bit, aké sú jeho rôzne použitia a metódy, ktorými možno túto výpočtovú jednotku vypočítať.
Bit je najmenšia jednotka informácie, ktorú výpočtová technika používa.čo je trochu?
In výpočtový sa nazýva bit (skratka v angličtine prebinárne číslica, teda "dvojková číslica") na hodnotu z binárneho číslovania. Tento systém je tak pomenovaný, pretože obsahuje iba dve základné hodnoty: 1 a 0, pomocou ktorých môže byť reprezentovaný nekonečný počet binárnych podmienok: zapnuté a vypnuté, pravdivé a nepravdivé, prítomné a neprítomné atď.
Bit je teda minimálna jednotka informácie používaná výpočtovou technikou, ktorej systémy sú všetky podporované uvedeným binárnym kódom. Každý bit informácie predstavuje špecifickú hodnotu: 1 alebo 0, ale kombináciou rôznych bitov možno získať oveľa viac kombinácií, napríklad:
2-bitový model (4 kombinácie):
00 - Obe vypnuté
01 - Prvýkrát, druhýkrát
10 - Prvýkrát zapnuté, druhé vypnuté
11 - Obe zapnuté
Pomocou týchto dvoch jednotiek môžeme reprezentovať štyri bodové hodnoty. Teraz predpokladajme, že máme 8 bitov (jeden oktet), čo je v niektorých systémoch ekvivalent abyte: získate 256 rôznych hodnôt.
Týmto spôsobom binárny systém pracuje s prihliadnutím na hodnotu bitu (1 alebo 0) a jeho pozíciu v reprezentovanom reťazci: ak je zapnutý a zobrazuje sa na pozícii vľavo, jeho hodnota sa zdvojnásobí a ak sa objaví vpravo, skrátená na polovicu. Napríklad:
Znázorniť číslo 20 v binárnom systéme
Binárna hodnota net: 10100
Číselná hodnota na pozíciu: 168421
Výsledok: 16 +0 +4 +0 + 0 =20
Iný príklad: reprezentovať číslo 2,75 v binárnej podobe, za predpokladu, že odkaz v strede obrázku:
Binárna hodnota net: 01011
Číselná hodnota na pozíciu: 4210.50.25
Výsledok: 0 +2 +0 +0,5 + 0,25 =2,75
Bity v hodnote 0 (vypnuté) sa nepočítajú, iba tie s hodnotou 1 (zapnuté) a ich číselný ekvivalent je daný na základe ich pozície v reťazci, aby sa vytvoril mechanizmus reprezentácie, ktorý sa neskôr použije na alfanumerické znaky ( tzv. ASCII).
Týmto spôsobom sa operácie mikroprocesory z počítačov- Môžu existovať 4, 8, 16, 32 a 64 bitové architektúry. To znamená, že mikroprocesor spracováva tento vnútorný počet registrov, teda výpočtovú kapacitu, ktorú má aritmeticko-logická jednotka.
Napríklad prvý počítačov séria x86 (Intel 8086 a Intel 8088). spracovateľov 16-bitový a badateľný rozdiel medzi ich rýchlosťami musel súvisieť ani tak s kapacitou spracovania, ako s dodatočnou pomocou 16-bitovej a 8-bitovej zbernice.
Podobne sa bity používajú na meranie úložnej kapacity digitálnej pamäte.