Vysvetľujeme, čo je synestézia ako percepčný stav a aké typy existujú. Tiež synestézia ako umelecký zdroj a príklady.
Čo je synestézia?
Synestézia je nepatologický stav vnímanie človeka, ktorý pozostáva zo schopnosti mimovoľne a automaticky zažiť ďalší zmysel ku konkrétnemu zmyslovému podnetu, to znamená spoločne vnímať dva zmysly na ten istý špecifický podnet. Ide o genetický stav, ktorého pôvod ešte nie je úplne známy.
Nejde o to, že by sa zmysly prelínali, ale skôr o to, že pri vnímaní konkrétneho podnetu (napríklad hmatu) sa aktivuje aj nejaký iný (napríklad vnímanie farba).
Synestetickí ľudia tak môžu vnímať pohladenie cez dotyk a zároveň vyhliadka, keď to cítime kožou a tiež vidíme farbu spojenú s uvedeným podnetom, alebo dokonca vnímame a zvuk špecifické spolu s pohladením, alebo a chuť určený v jazyku.
Prvý opis synestézie v histórii sa objavil v roku 1812, zaznamenal ho Dr. Georg Tobías Ludwig Sachs (1786-1814) a odvtedy sa vyskytuje väčšinou u ľudí s autizmom alebo so špeciálnymi črtami. Je známe, že sa vyskytuje približne u jedného človeka zo 100, čo je asi 1 % svetovej populácie.
Typy synestézie
Hlavné formy vzhľadu synestézie sú tri:
- Lexikálno-chuťová synestézia, ktorá pozostáva z vnímania určitých chutí, keď a slovo špecifické.
- Grafémovo-farebná synestézia, ktorá pozostáva z priamej asociácie písaného znaku (písmená, číslice) ako špecifickej farby alebo jej tonality.
- Synestézia hudba-farba, ktorá spočíva vo vnímaní určitej farby počas určitých hudobných pasáží, najmä pokiaľ ide o farbu alebo frekvenciu zvuku.
Synestézia ako umelecký zdroj
Vo svete umenie, termín synestézia je vyhradený pre určité typy štylistických a výrazových prostriedkov, ako napr rétorické figúry, v ktorej sa snaží novým spôsobom zmiešať dojmy tradične spojené s určitým zmyslom s inými, aby sa dosiahol oveľa originálnejší a výraznejší výsledok.
Je to druh metafora, prítomný v literatúre od klasických čias a obrovského zastúpenia v barokový Španielčina a symbolika francúzštine, ako aj v modernizmu Latinský Američan.
Výrazy ako „zvuková slonovina“ alebo „modré sladkosti“ sú príklady synestézie prvého stupňa: dojem dvoch rôznych telesných vnemov priamo; zatiaľ čo iné ako „kyslá melanchólia“ alebo „trpké čakanie“ predstavujú prípad synestézie druhého stupňa, ktorá spája telesný zmysel a nápad alebo objekt, to znamená, ktorý nepriamo skladá svoj obraz.
Niektoré príklady synestézie v literatúre sú nasledovné:
- Vo veršoch Juana Ramóna Jiméneza: „pri zelenej farbe s melodickým zlatom“ alebo „v modrom zenite ružové pohladenie“.
- Vo veršoch Francisca de Queveda: "Očami počúvam mŕtvych."
- V próze Luisa Cernudu: "potom vytryskla lahodná vôňa a dažďová voda nazbieraná v priehlbine tvojej ruky mala príchuť tej arómy."
- Vo veršoch Joan Manuel Serrat: "Vaše meno mi chutí ako tráva."
- Vo veršoch Rubéna Daria: "Zdravas nebeské sonorózne slnko!" alebo "Z našich smutných myslí temné myšlienky."