rétorika

Literatúra

2022

Vysvetľujeme, čo je to rétorika, prvky reči, figúry a rečnícke otázky. Jeho vzťah k oratóriu a dialektike.

Rétorika študuje jazyk z jeho obsahu, štruktúry a štýlu.

čo je to rétorika?

Rétorika je disciplína ktorý sa zaujíma o štúdium a systematizáciu výrazových postupov a techník Jazyk, ktoré okrem svojich bežných komunikačných účelov majú napr cieľ presvedčiť alebo prikrášliť to, čo bolo povedané.

Je to disciplína, ktorá prekračuje množstvo oblastí vedomostí, medzi ktoré patria napr literatúre, politika, žurnalistiky, reklama, vzdelanie, správny, atď.

Prvky, ktoré rétorika študuje, sú v zásade verbálneho typu, to znamená, že patria do jazyka, ale nielen hovoreného: písomný prejav a dokonca aj spoločné používanie obrazov a text môže to dobre vyplynúť z vášho úrok, najmä v súčasných formách spracovania o prejavy.

Počiatky tejto disciplíny siahajú do grécko-rímskej antiky. V Staroveké Grécko bola široko študovaná a chápaná ako schopnosť presvedčiť ostatných hovorenými slovami.

Neskôr mala svoje miesto aj na dvoroch cisárskeho Ríma a tvorila základnú súčasť stredovekej európskej vzdelanosti, kde zaujímala zásadné miesto medzi humanistickými disciplínami, minimálne do čias r. Romantizmus.

Podľa klasických úvah o rétorike sa celý diskurz skladá z troch prvkov:

  • Vynález alebo vynález. Výber obsahu diskurzu, teda konkrétny výber tém v Pamäť, na spoločných miestach (resp topoi), vlastné nápady alebo nápady zdedené od tretích strán, skrátka, ktoré môžu slúžiť na komunikačné účely, ktoré majú.
  • Zariadenie. Organizácia prvkov inventio v štruktúrovanom, hierarchickom celku, to znamená organizovanom podľa vhodnosti argumentácie, využívajúc príbehy, výklady alebo vysvetlenia na mobilizáciu druhého prostredníctvom emocionálnych, racionálnych alebo morálnych spôsobov.
  • Elocutio. Ekvivalent k tomu, čo dnes považujeme za „štýl“, je výber ideálnych jazykových prostriedkov na verbálne vyjadrenie materiálov, ktoré boli predtým zozbierané a objednané. To znamená figúrky reči, slovné hry atď.

Rétorika, rečníctvo a dialektika

Rečníctvo je aplikácia rétoriky na ústny prejav.

Tieto tri pojmy by sa nemali považovať za synonymá, keďže nie sú, napriek tomu, že ich často v bežnej reči môžeme použiť viac-menej zameniteľne. Rétorika je na jednej strane „umením dobre povedať“, teda schopnosťou alebo talentom dodať komunikovanému výrazu potrebnú na to, aby to bolo skutočne presvedčivé. Na druhej strane, ďalšie pojmy sú:

  • Oratórium. Niektorými považovaný za a literárny žáner, rečníctvo by sme mohli chápať ako formu aplikácie rétorických prvkov na ústny diskurz, teda schopnosť aplikovať rétoriku na hovorený prejav. Jednoducho povedané, rečníctvo je umenie efektívne hovoriť. Z tohto dôvodu má rečníctvo a rétorika veľa spoločných hraníc.
  • Dialektika. Starovekí Gréci dialektiku chápali ako „umenie konverzácie“ (toto slovo zahŕňa grécke slová deň-, "reciprocita" alebo "výmena" a logá, „Slovo“) a od oratória sa líšilo v tom, že učilo dobre hovoriť pred ostatnými, zatiaľ čo dialektika učila diskutovať. Slávny filozof Sokrates cvičil so svojimi študentmi dialektiku a prostredníctvom rozhovoru ich vyzýval, aby premýšľali o témach, ktoré ich zaujímajú.

Rétorické figúry

Taktiež známy ako literárne postavyrétorické figúry sú štylistické obraty alebo prostriedky, teda mechanizmy jazyka, ktoré slúžia na ilustráciu, skrášlenie alebo štylistické obohatenie diskurzu.

V hovorenom aj písanom jazyku, poetickom aj neformálnom, tieto typy zdrojov umožňujú jednotlivcovi vyjadriť viac s menej, pričom menia tradičnú alebo zaužívanú konfiguráciu toho, čo sa hovorí. Niektoré príklady rečových útvarov sú:

  • The metafora. Pozostáva z a porovnanie medzi jednou vecou alebo tým, že jednu nazývame menom druhej, aby sme ukázali ich spoločné črty, skutočné alebo imaginárne. Napríklad: „Rieka bola dlhý modrý had“ alebo „Slnko v jej očiach ma zastrašilo.“
  • The hyperbola. Ide o formu diskurzívneho zveličovania, ktorého význam nie je doslovný, ale obrazný. Napríklad: „Som taký hladný, že by som zjedol mamuta“ alebo „Je taká hlúpa, že nemôže rozprávať a chodiť zároveň počasie”.
  • The personifikácia. Pozostáva z pripisovania ľudských vlastností neživému objektu, v zjavne nie doslovnom zmysle. Napríklad: „Ráno ma privítalo teplým vzduchom“ alebo „Vietor mi šepkal tvoje meno do uší.“
  • The Elipsa. Táto rétorická figúra spočíva vo vynechaní určitého obsahu prejavu, ktorý sa považuje za už vyslovený, zrejmý alebo ktorý sa chce z nejakého dôvodu skrývať. Vyhne sa tak opakovaniam, ktoré by napríklad kazili prejav, prípadne sa dá vygenerovať určité napätie. Napríklad: „María a Néstor išli do kina, a keď odišli, nenašli svoje auto“ (opakovanie témy je vynechané), „Priniesol som dieťaťu darček, ale ono ho už malo“ ( darček je vynechaný).

Rečnícke otázky

Na druhej strane, rétorické otázky alebo erotémy sú tie, ktoré nečakajú na odpoveď partnera, ale plnia skôr expresívnu funkciu: zdôrazňujú to, čo bolo povedané, naznačujú afirmáciu alebo špecifický stav mysle. V tomto zmysle funguje aj ako rečový útvar. Napríklad:

  • "Máme dovoliť obžalovanému, aby sa z toho dostal?"
  • "Bože môj, kedy sa toto trápenie skončí?"
  • "Kto okrem mňa by ti mohol pomôcť?"
  • "Najde sa niekto, kto ma bude brániť?"

Aristotelova rétorika

„Rétorika“ je dielo Aristotela, ktoré pozostáva z troch kníh.

Aristoteles z Estagiry (384-322 pred Kr.) bol jedným z najvýznamnejších gréckych filozofov staroveku, považovaný spolu so svojím učiteľom Platónom za otcov tzv. filozofia západnej.

Spomedzi svojich mnohých diel napísal napr Rétorika, kde vyjadruje svoje úvahy o tom, čo považoval za a techné. Inými slovami, Aristoteles definuje rétoriku ako a technika presvedčiť alebo vyvrátiť. Označuje ju za protipól dialektiky, ktorej sa venuje odhaľovaniu.

The Rétorika Aristoteles tvoria tri knihy: prvá sa zaoberá štruktúrou a druhmi rétoriky; druhý o tom, čo možno zdôvodniť a čo podlieha rozumu alebo emóciám; a tretí o najvhodnejšom spôsobe budovania diskurzov na presviedčanie.

!-- GDPR -->