pôvod vesmíru

Vysvetlíme vám, aký bol vznik vesmíru podľa Teórie veľkého tresku podporovanej vedou. Aj iné alternatívne teórie.

Vznik vesmíru nenastal ako výbuch, ale ako prudké rozpínanie.

Aký je pôvod vesmíru?

Pôvod vesmír, teda pôvod všetkých vecí, ktoré existujú na všetkých známych miestach, je jednou z najstarších a najzásadnejších otázok, ktoré ľudskosť. Napriek tomu, že dnes máme k dispozícii technologické nástroje, ktoré sú schopné sypať nové informácie a nachádzať odhaľujúce stopy, zostáva to téma, ktorá sa vzpiera ľudskému poznaniu a venuje sa jej kozmológia.

V dávnych dobách patrila odpoveď na túto záhadu veštcom a náboženstva. Interpretovali realita pozorovateľné a navrhované mystické, magické alebo božské vysvetlenia, v ktorých jedno alebo viacero božstiev bolo zodpovedných za stvorenie sveta, a teda aj všetkého, čo existuje.

Veľmi odlišné sú známe mýtov kozmologické faktory ľudstva, podľa ktorých svet spočíval na štyroch slonoch stojacich na obrovskej korytnačke, alebo bol stvorený obrom z prvotného chaosu, alebo bol jednoducho tajomným Božím dielom.

Avšak, veda a empirické výskumné metódy nám umožnili začať lepšie chápať vesmír, ktorý nás obklopuje, a stanoviť niektoré z jeho základných zákonov, z ktorých zasa vyvodzujeme dedukcie týkajúce sa pôvodu všetkého. Teda predĺžené štúdium vesmíru, o záležitosť a z energie, povolené založiť určité hypotéza a formulovať teórie ktoré vám dajú pravdepodobnú odpoveď.

To, samozrejme, neznamená, že záhada vzniku dnešného vesmíru je dokonale vysvetliteľná, ale znamená to, že sa nám podarilo nájsť najlepšie a najúplnejšie možné vedecké vysvetlenie na základe dôkazov a poznatkov, ktoré sa do dnešného dňa nahromadili. Toto vysvetlenie je tzv Teória veľkého tresku (alebo „Veľký tresk“).

Teória veľkého tresku

Pri Veľkom tresku vznikla hmota, priestor a čas.

Teória veľkého tresku je doteraz najviac akceptovaná a vedecky dokázaná. Vznikol vďaka novému chápaniu fyzické čo umožnilo štúdie Alberta Einsteina (1879-1955) a niekoľkých neskorších astrofyzikov, ako Stephen Hawking (1942-2018), George Ellis (1939-) a Roger Penrose (1931-).

Títo vedci boli zase dedičmi významných astronómov ako Edwin Hubble (1889-1953) a Georges Lamâitre (1894-1966). Bol to teda výsledok spojenia mnohých skvelých myslí 20. storočia.

Jeho názov „Veľký tresk“ odkazuje na skutočnosť, že vesmír vznikol v udalosti zvanej singularita, porovnateľnej s gigantickým výbuchom, v ktorom hmota, priestor Y počasie vznikli spoločne.

Nejde však o výbuch v už existujúcom priestore ako pri supernove, ale o násilnú expanziu všetkého, čo bolo obsiahnuté v jedinom nekonečne malom a hustom bode, natoľko, že jeho zákony neposlúchali žiadnu známu fyziku.

To znamená, že kozmologický model Veľkého tresku slúži na vysvetlenie vzniku vesmíru asi pred 13,8 miliardami rokov, čo je doba, počas ktorej sa rozpínal. Táto teória však nedokáže vysvetliť, ako vesmír fungoval predtým, ako sa to stalo, ani ako k takému výbuchu došlo.

Veda si je istá tým, že vesmír sa v súčasnosti rozpína, teda vzďaľuje sa od seba vo všetkých smeroch, a že expanzia by bola dôsledkom Veľkého tresku.

Vďaka nej navyše počiatočný vesmír (ktorého teplota bola okolo 100 000 miliónov stupňov Celzia) mohla byť dostatočne ochladená, aby umožnila objavenie sa subatomárnej hmoty. Táto záležitosť bola zasa organizovaná v hustých oblakoch atómov jednoduchý vodík (H) a hélium (He), teda základný materiál, ktorého hviezdy.

Teda, gravitácia zoskupoval záležitosť hmloviny a neskôr vo hviezdach, v ktorých bolo možné spájať atómové jadrá za vzniku nových ťažších prvkov, a tak dať vzniknúť horninám, minerálom a nakoniec aj planétam.

Podľa týchto výpočtov naša Slnečná sústava vznikla asi pred 4,6 miliardami rokov, keď naša hlavná hviezda, slnko, sa zrodil z kolapsu gigantického oblaku molekulárnych plynov. Stále sa skúma, ako sa to presne stalo, ale predpokladá sa, že nahromadenie ťažkých materiálov bolo generovaných z rovnakého slnečného materiálu, ktorý neskôr viedol k vzniku rôznych planét a niektoré z nich satelitov.

Iné teórie o vzniku vesmíru

Hoci je Veľký tresk najuznávanejšou vedeckou teóriou a najlepšie zodpovedá vedeckým dôkazom, ktoré sme nazhromaždili počas histórie, nie je to jediná možná interpretácia faktov a existujú aj iné hypotézy formulované z vedeckých sektorov, ktoré navrhujú procesy veľmi odlišný pôvod. Niektoré z najdôležitejších sú:

  • Hypotéza elektrického vesmíru. Nazýva sa aj hypotéza ambiplazmy, pripisuje sa švédskemu fyzikovi Hannesovi Alfvénovi (1908-1995) v 60. rokoch 20. storočia a ide o pokus vysvetliť vznik vesmíru prostredníctvom elektromagnetických zákonov v astrofyzickej plazme, teda v tekutine. podobne ako plyn, ale elektricky nabity. Toto vysvetlenie je však v rozpore so všeobecne uznávaným Teória relativity Einsteinov generál.
  • The teória ustáleného stavu. Vznikol na začiatku 20. storočia ako návrh britského astronóma Jamesa Hopwooda Jeansa (1877-1946) a neskôr revidovaný vedcami ako Fred Hoyle (1915-2001), Thomas Gold (1920-2004) a Hermann Bondi ( 1919-2005) Táto teória navrhuje, že vesmír kompenzuje svoju expanziu vytváraním hmoty, pričom všetky svoje fyzikálne vlastnosti udržiava stabilné, to znamená, že sú nehybné. Problém s touto teóriou bol, že od roku 1960 sa zistilo, že vesmír sa skutočne rozpína ​​a vzďaľuje sa od seba.
  • Hypotéza „veľkého odrazu“. Je to doplňujúce vysvetlenie k vysvetleniu, ktoré ponúka Veľký tresk, ktorý v uvedenej explózii nevidí začiatok vesmíru, ale iba fázu expanzie, ktorá by bola dôsledkom predchádzajúcej fázy kontrakcie na spôsob „ odskok" elastický. Ak áno, vesmír by sa neustále rozpínal a zmršťoval, korisťoval by svoje vlastné fyzikálne zákony.
  • Kozmológia „brán“. Ovocie z teória strún a M teórie, toto vedecké vysvetlenie navrhuje, že pozorovateľný vesmír štyroch dimenzií (tri fyzikálne dimenzie + čas) je len „brána“, teda druh fyzickej membrány, ktorá je súčasťou „krtka“ (objem, po anglicky) multidimenzionálny, čím umožňuje existenciu multivesmírov (paralelných vesmírov) alebo cyklických vesmírov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
  • Konformná cyklická kozmológia (CCC). Tento kozmologický model obhajujú teoretickí fyzici Roger Penrose a Vahe Gurzadyan (1955-), v rámci toho, čo stanovuje Einsteinova teória všeobecnej relativity. Vesmír by bol podľa nich ovocím série cyklických a nekonečných opakovaní, na začiatku každého z nich je Veľký tresk, no namiesto lineárneho diania by sa tieto cykly nazývané eóny prekrývali v čase, v nekonečnom postupnosť stále väčších expanzií.
!-- GDPR -->