Legitimita

Vysvetľujeme, čo je legitimita, ako sa líši od zákonnosti a prečo ju možno stratiť. Aj legitimita moci.

Legitimita je princíp akceptovania danej autority.

Čo je legitimita?

V zákona a spoločenské vedy, niečo sa považuje za legitímne, keď je to dané spravodlivo, správne, v súlade s tým, čo je ustanovené v zákona a čo ľudia prijímajú. Inými slovami, legitimita aktu závisí od toho, do akej miery je akceptovaný a uznávaný ľuďmi ako správny, spravodlivý a v súlade s bežným právom, bez potreby použitia nátlaku alebo sily.

Môžeme teda hovoriť o oprávnenosti a vláda, napríklad od a autorita alebo súdne rozhodnutie, alebo môžeme odkázať na oprávnenosť a zápletka v rámci diskusie. Nech je to akokoľvek, „legitímnosť“ možno považovať za princíp akceptovania danej autority.

Podľa právnej teórie legitímnosť aktu nevyhnutne znamená, že má tri vlastnosti:

Stačí, aby ktorýkoľvek z týchto troch prvkov zlyhal, aby konanie prestalo byť legitímne alebo prinajmenšom malo pochybnú legitimitu. Ak napríklad autorita nie je legitímna, nie sme skutočne povinní ju poslúchať.

Rozdiel medzi zákonnosťou a legitimitou

Slovo legitímny pochádza z latinčiny legitimus, odvodené od zákonov („zákon“) a je to prídavné meno, ktoré má v našom jazyku podľa Slovníka jazykov dva hlavné významy: „V súlade so zákonmi“ a „zákonné alebo spravodlivé“.Inými slovami, legitimita je zároveň primeranosť niečoho k zákonu, ale aj k tomu, čo sa považuje za zákonné a spravodlivé, keďže obe veci nemusia byť úplne rovnaké.

Vezmime si príklad: v nacistickom Nemecku počas 2. svetovej vojny boli Židia legálne zbavení všetkých občianskych práv a nútení k otrockej práci v koncentračných táboroch.

Stalo sa tak legálne, teda prostredníctvom zákonov, ktoré nadiktovala nacistická vláda Adolfa Hitlera, ale nebolo to legitímne konanie voči ľudským právam a tomu, čo väčšina sveta považovala a dnes považuje za spravodlivé, zákonné resp. správne. Z tohto dôvodu boli tí, ktorí prežili nacistickú vojnu, súdení a odsúdení v známych Norimberských procesoch.

Ďalším možným príkladom tohto rozdielu sú diktátorské režimy, ktoré získavajú moc demokratickým cvičením: prezident sa dostane k moci s väčšinou hlasov a keď sa dostane k moci, zmení zákony krajiny podľa vlastného uváženia a zostane pri moci navždy.

Nuž, príkaz toho prezidenta bude zákonný, keďže sa riadi tým, čo ustanovujú zákony (ktoré sám navrhol), ale stratí svoju pôvodnú legitimitu, keďže porušil pravidlá demokratickej hry a stal sa diktatúra .

legitimitu moci

Legitimita je pre výkon veľmi dôležitá môcť v rámci spoločnosti civilizované. Stanovujú postupy, pravidlá a parametre na definovanie a monitorovanie tých, ktorí majú moc, najmä Podmienka, keďže to druhé je inštitúcie zodpovedný za tvorbu a presadzovanie zákonov.

Tí, ktorí porušujú normy definované spoločnosťou, strácajú legitimitu napriek tomu, že sú nominálne pri moci. V dôsledku toho si pre spoločnosť nezaslúžia poslúchanie a tým môžu stratiť aj svoju moc.

Keď je štát nútený vynútiť si poslušnosť väčšiny svojich občanov násilím alebo nátlakom, tento štát vo všeobecnosti stratil svoju legitimitu, pretože občanov svoju právomoc už nepovažujú za platnú. Inými slovami, moderné štáty vyžadujú určitú rezervu konsenzus medzi obyvateľstvom, aby sa mohlo pokojne rozhodnúť, kto bude vykonávať moc.

Bez zákonnosti by sme žili podľa práva najsilnejších, kde moc preberajú kontrolu a ich autorita je vnucovaná silou. Alebo by nám chýbal sociálny pakt a každý by poslúchal len moc, ktorá mu vyhovuje, čo vedie k spoločenskému chaosu.

Príčiny straty legitimity

Orgán môže stratiť svoju legitimitu v dôsledku mnohých špecifických faktorov, ako napríklad:

  • nelegitímnosť pôvodu. Moc, ktorá sa dosahuje nelegitímnymi prostriedkami, ktoré spoločnosť neuznáva ani neschvaľuje (ako napr hit štátu, podvodné voľby atď.), je nelegitímna už od svojho pôvodu.
  • korupcia a neefektívnosť. Keď sa autorita vzdá úloh, ktoré sa od nej očakávajú, alebo sa jednoducho zasvätí prospechu ľuďom, ktorí majú moc, ich legitimita sa zvyčajne zníži alebo stratí, pretože moc nevyužíva na to, na čo by mala.
  • Opustenie pravidiel hry. Ak autorita poruší pravidlá hry, využije svoju právomoc zostať vo funkcii, zvýhodňovať jednotlivcov alebo na akýkoľvek účel, ktorý sa nepovažuje za platný a spravodlivý, stratí legitimitu pred ľuďmi.
  • Demonštrácia nespôsobilosti k moci. Keď mocní alebo autority prejavujú nevyspytateľné, kriminálne, nemorálne alebo nezodpovedné správanie, ktoré ich diskredituje v očiach ich nasledovníkov, ich vôľa rozkazovať je oslabená a je pravdepodobné, že tak či onak budú neposlúchnutí a odstránení. od moci.

Každá ľudská skupina a každý právny rámec uvažuje o konkrétnych prípadoch a opatreniach, ktoré sa majú uplatniť v prípade, že orgán stratí legitimitu a je potrebné zvoliť nový.

spoločenská legitimita

O sociálnej legitímnosti sa často hovorí ako o formách kolektívneho schválenia, ktoré dostávajú jednotlivci, organizácie alebo iniciatívy vzdialené od politickej moci.

Sociálna legitimita je teda ekvivalentom vízie a súhlasu zvyšku skupiny, teda toho, ako je spoločnosť ochotná uznať organizmus, entitu alebo špecializovaný hlas. Sociálna legitimita sa líši od politiky v tom, že neexistujú žiadne agentúry alebo inštitúcie, ktoré by ju riadili, ale závisí úplne od hodnotenia kolektívu.

Napríklad medzinárodné organizácie ako napr OSN boli svedkami ovplyvnenej ich medzinárodná sociálna legitimita, keď neboli schopní zabrániť mocným krajinám ako Spojené štáty na začiatku 21. storočia v invázii do niekoľkých krajín Blízkeho východu.

Pre túto multilaterálnu organizáciu nebol vojenský zásah opodstatnený. Jeho autorita však nebola dostatočná na to, aby tomu zabránila, takže odteraz bola jeho spoločenská legitimita medzi spoločnosťami tretieho sveta znížená.

!-- GDPR -->