Vysvetlíme, čo je hymnus, históriu tohto typu skladby a jej charakteristiky. Tiež, čo je štátna hymna.
Čo je hymnus?
Hymny sú poetické (lyrické) alebo hudobné skladby, ktoré sú určené na chválu, oslavu alebo oslavu božstva, hrdinu, svätca alebo pamätnej udalosti, ako je vojenské, spoločenské alebo politické víťazstvo. Nemali by sa zamieňať s ódy, venovaný akémukoľvek osoba alebo udalosť subjektívneho alebo osobného významu pre autora alebo skladateľa.
Hymny boli v staroveku veľmi bežné. Najstaršie texty tohto druhu pochádzajú z tretieho tisícročia pred naším letopočtom. C., a sú kráľovské hymny Sumeri, ktorý rozprával o vojenských výkonoch kráľov Uru počas sumerskej renesancie.
Ich význam v mezopotámskej spoločnosti bol taký, že sa o nich uvažovalo texty dôstojníci z Podmienka, napísaný sumerským jazykom, ktorým hovoria intelektuáli a elity, a spievaný na večierkoch a oslavách. Podobné texty existovali v egyptskej, védskej a judaistickej kultúre.
Slovo „hymna“ však pochádza z najstarších gréckych hymnov (hymnos), kľúčový význam pre západnú kultúru, známy ako „homérske hymny“. Je asi tridsať básne eposy venované zrodeniu Bohov, a ktoré sa v tom čase pripisovali Homérovi (odtiaľ jeho meno). Dnes vieme, že najstarší z nich pochádza zo 7. storočia pred Kristom. C., možno jeden z prvých textov rozsiahlej grécko-rímskej tradície.
Táto grécka myšlienka hymny bola obnovená latinskými kresťanskými básnikmi Stredovek európsky a obdarený liturgickou hodnotou. Predpokladá sa, že ako prvý ich v roku 397 začlenil svätý Ambróz Milánsky.
Okrem toho sa mu pripisuje nekonečno náboženských hymnov, ktoré by boli formálne prijaté v kresťanskom úrade vďaka svätému Benediktovi z Nursie a ním podporovanému mníšskemu hnutiu. Podobne aj pápeži ako Inocent III., Klement VII. a svätý Gregor boli veľkými skladateľmi chválospevov, ako aj cirkevný učiteľ svätý Tomáš Akvinský (1224-1274).
Charakteristika hymnických piesní
Vo všeobecnosti sú hymny charakterizované nasledujúcimi znakmi:
- Môžu to byť lyrické básne alebo hudobné diela alebo stredné formy, ktoré kombinujú poézia a hudba.
- Vo všeobecnosti je ich obsahom radosť, nadšenie a chvála, a to sa odráža vo svojom verše a/alebo v jeho melódii.
- Venujú sa vyvyšovaniu toho, čo sa považuje za vznešené: bohov, vlasti, veľkých hrdinov, veľkých víťazstiev alebo veľkých ľudských projektov. V tom sa líšia od ód, ktoré sú určené na čokoľvek, čo subjektivita básnika považovať za hodné chvály.
Národná hymna
Štátne hymny sú druhy hymien, ktoré sú určené na oslavu a oslavu založenia vlasti, teda konkrétneho národného štátu. Tento typ hudobných skladieb sa objavil po prebudení nacionalizmus medzi 18. a 19. storočím, a rozšíril sa medzi 19. a 20. s celosvetovým rozšírením národov nezávislé, z ktorých každý si vyžadoval svoje vlastné národné symboly.
V mnohých prípadoch pochádzajú štátne hymny z populárnych vlasteneckých piesní alebo vojenských pochodov, aj keď sa často stáva, že ide o skladby žiadané napr. Podmienka hudobníkom a umelcom, s cieľom posilniť národné cítenie. Snáď najznámejší zo západných hymnov je francúzsky „La marseellesa“ (La Marseillaise), ktorú napísal Claude Joseph Rouget de Lisle v roku 1792.
Štátne hymny sa často interpretujú ako otvorenie pri slávnostných chvíľach, akými sú politické udalosti alebo oficiálne športové súťaže, a vysielajú sa na médiá alebo reprodukovať v školách, v závislosti od krajiny. Prvý sa interpretuje všeobecne strofa hymny alebo inej, ktorá je významná pre celok, pretože celkový hymnus by bol veľmi dlhý.