Vysvetľujeme, aké sú pramene práva a prečo sú také dôležité. Jej vplyv na judikatúru a jej klasifikáciu.
Aké sú pramene práva?
Je známy ako zdroje práva na činy, udalosti a tradícií minulosti, ktoré slúžia na vznik, úpravu alebo zánik právne normy, teda z zákonov. To často zahŕňa samotné orgány, z ktorých tieto zákony vychádzajú, ako aj historických účastníkov konštituovania práva ako napr. disciplína človek.
Pramene práva existujú, pretože postupom času sa pojem o Spravodlivosť, zákona a poriadku sa značne líšili, ovplyvnené prejavy inej povahy ako napr náboženstvo a morálny, čo boli kódy správanie primitív archaického ľudstva. Existuje pre to množstvo dôkazov v starovekých textoch, ako napr Biblia alebo Hammurabiho kódex.
V modernej dobe však zahŕňajú aj medzinárodné zmluvy, ústavy, zákony a nariadenia, aj keď sú neplatné, keďže tvoria dejiny sveta. Správny napísané. To isté platí pre prirodzený zákon alebo univerzálne, ktorých princípy sú spojené so samotnou existenciou ľudská bytosť.
Pramene práva sú na jednej strane užitočné v judikatúra, pretože poskytujú predchádzajúce príklady a významné prípady predtým urobit rozhodnutie (niečo obzvlášť dôležité v anglosaskom práve, resp Bežný zákon). Na druhej strane sa používajú aj z historického hľadiska, keď sa o disciplíne uvažuje viac teoreticky alebo vedecky.
Druhy prameňov práva
Pramene práva sú podľa tradičnej úvahy klasifikované ako:
- Materiálne zdroje alebo zdroje v materiálnom zmysle. Ide o agentúry, úrady a inštitúcií ktorí sú zmocnení v niektorých komunity ľudské práva vytvárať zákony, ktoré uznávajú alebo rušia práva, právne normy alebo nariadenia v rôznych oblastiach. Príkladom toho je Najvyšší súd krajiny.
- Formálne zdroje alebo pramene vo formálnom zmysle. Ide o dokumenty, texty a knihy, v ktorých je zákon formálne zahrnutý, alebo niektoré jeho časti, či už sú v platnosti alebo boli zrušené v prospech nových. K tomu patrí aj samotný proces jeho vypracovania a vyhlásenia. Môže to byť zvyk, z doktrína, medzinárodné zmluvy a pod. Napríklad legislatívy vykonáva v parlamente krajiny podľa predpisov, ktoré špecifikujú jej funkcie a možnosti.
- Historické pramene. Ide o dokumenty zdedené z minulosti, ktoré obsahujú informácie relevantné pre právnu vec alebo zákony tej doby, aj keď ide o staroveké a zaniknuté kultúry. Dokonalým príkladom toho je vyššie uvedené Hammurabiho kódex, pochádzajúce zo starého Mezopotámia.
Iné klasifikácie prameňov práva
Medzi kultúrne pramene práva patrí právnická minulosť.
Ďalšie možné kritériá teoretickej povahy o prameňoch práva rozlišujú medzi:
- Politické zdroje. Tie, ktoré ašpirujú na kolektívnu organizáciu alebo inštitucionálne procesy, ako sú napríklad programy politických strán.
- Kultúrne zdroje. Tie získané pozorovaním minulosti a teoretickým štúdiom súčasného práva.
Alebo medzi:
- Pôvodné zdroje. Tí, ktorí tvoria právo z ničoho (ex nihilo, „Odnikiaľ“ v latinčine), ako sú procesy revolučných politických procesov.
- Odvodené zdroje. Tie, ktoré sú inšpirované predchádzajúcim právnym rámcom.