skúška

Vysvetľujeme, čo je esej v literatúre alebo v umení, jej typy, časti a ďalšie charakteristiky. Tiež príklady veľkých autorov.

Autor v eseji reflektuje, hovorí, hodnotí alebo analyzuje tému.

čo je esej?

Esej je typ text v próza, vo všeobecnosti výkladového typu -argumentatívny, v ktorej autor reflektuje, hovorí, hodnotí alebo analyzuje tému podľa vlastného výberu. Jeho pohľad je viac-menej subjektívny, v závislosti od typu eseje.

Esej je a literárny žáner, teda jednou z foriem, ktoré umelecké diela tzv Jazyk, v ktorej sa autor subjektívne venuje téme, pričom využíva tzv informácie chcete podporiť svoj názor. Toto je známe ako voľná esej alebo literárna esej, alebo ako to hovorí venezuelský básnik a esejista Armando Rojas Guardia: „Subjektívna strana konceptu“.

Na akademickej pôde je však obvyklé písať eseje, ktoré však podliehajú štandardom objektivity, metodickej prísnosti a viac-menej ustáleným formátom; Týka sa to oblasti vedeckej, humanitnej a spoločensko-vednej.

Pojem esej je frekventovaný aj v iných umeleckých oblastiach, ako napr film, v ktorej hovoríme o „filmovej eseji“ na označenie filmu, ktorý namiesto rozprávania príbehu zobrazuje nejaký druh myšlienky alebo konceptu. „Fotografická esej“ sa podobne používa v oblasti Fotografovanie odkazovať na súbor prekladaných obrázkov, ktoré sa týkajú rovnakej témy.

Esej ako žáner sa zrodila v r renesancie, okolo 16. storočia, v čase, keď sa šírili myšlienky a pedagogiky boli považované za ústredné v práci intelektuálov, niečo, čo sa zachovalo v Ilustračné.

Významnými esejistami boli Francis Bacon (1561-1626), Michel de Montaigne (1533-1592), Pío Baroja (1872-1956), José Enrique Rodó (1871-1917) a José Carlos Mariátegui (1894-1930). málo autorov.

Skúšobné charakteristiky

Hlavné charakteristiky skúšky sú:

  • Ide o prozaickú tvorbu, rigoróznu tónom a formou, ktorá sa venuje významnej téme, ktorú si autor zvolil.
  • Jeho účelom je preskúmať problém bez ohľadu na to, či k nemu zaujmete stanovisko alebo nie.
  • Často sa píše na pedagogické alebo propedeutické účely, prípadne aj na doplnenie vedomosti konkrétnu oblasť akadémie.
  • Považuje sa za literárny žáner patriaci do didaktický, súvisiace so zborníkom, epištolou alebo dizertáciou.
  • Jeho dĺžka môže byť variabilná, od niekoľkých strán až po celú knihu.

Typy testov

Esej je vo všeobecnosti klasifikovaná podľa oblasti vedomostí, do ktorej patrí, a metodiky používa vo svojom písaní. Môžeme teda hovoriť o:

  • Literárna esej. Charakterizované absolútnym Liberty V prístupe k vybranej téme nemá iný zámer ako autorov vlastný kurz, a preto môže byť subjektívny, ako chce, hoci sa vždy očakáva esej, ktorá ponúka zaujímavý, kritický, kultivovaný či citlivý uhol pohľadu.
  • Vedecká esej. Tie, ktoré sú spracované s cieľom odhaliť výsledky vedecké experimentovaniepodrobne získané teórie alebo generovanie akejkoľvek formy vedecké poznatky písomne, okrem správ, správy a ďalšie texty viac zamerané na rozprávanie toho, čo sa stalo. Vedecké eseje často ponúkajú interpretácie, čítania a informácie keďže sú konzumované v špecializovanej komunite.
  • Akademická esej. Podobne ako vo vedeckej, ale v prípade intelektuálnych, školských či univerzitných komunít, ktoré svoje investigatívne schopnosti testujú písaním formálnych, výkladových, dôsledne metodologických esejí, ako napr. diplomovej práce stupňa.

Časti eseje

Neexistuje jediný alebo univerzálny spôsob, ako štruktúrovať esej, najmä literárnu esej, o obsahu ktorej rozhoduje výlučne autor. Ale zhruba, ako aj mnohé iné podobné texty, je možné rozdeliť esej do troch hlavných momentov:

  • Úvod. Kde sú položené základy a minimálne koncepty, ktoré otvoria dvere do tela eseje, alebo ktoré budú potrebné na pokračovanie čitateľa. Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako prezentovať úvod eseje, ale vždy sú v súlade s „otvorením dverí“ k téme pre svojich čitateľov.
  • Uzol alebo vývoj. Čo je jadrom samotnej eseje, kde sa stretávajú najzložitejšie myšlienky alebo kde sa odohrávajú tie najnáročnejšie perspektívy. Ak ide o akademickú esej, uzol zahŕňa výsledky, koncepčnú diskusiu, teórie atď.
  • Zavrieť resp záver. To poskytuje čitateľovi konečné interpretácie toho, čo už bolo prečítané, obnovenie, zhrnutie alebo preskúmanie dôležitých bodov, čím sa zabezpečí, že diskurzívna cesta eseje dospeje k cieľu.

Musíme vziať do úvahy, že eseje sú textovými jednotkami a málokedy sú rozdelené na časti, oveľa menej schematizované, ale pozostávajú z toku písomného prejavu.

Testovacie príklady

Tu je niekoľko ukážkových esejí:

  • "Eseje" Michela de Montaigne.
  • „Esej o priateľstve“ od Alberta Nina Fríasa.
  • "Prokrastinovať" od Gabriela Zaida.
  • "O tragickom pocite života" od Miguela de Unamuna.
!-- GDPR -->