objektívne právo

Zákon

2022

Vysvetlíme, čo je objektívne právo a jeho hlavné charakteristiky. Okrem toho príklady a rozdiely so subjektívnym právom.

Objektívne právo zahŕňa normy, za presadzovanie ktorých je zodpovedný štát.

Čo je to objektívne právo?

Objektívnym právom sa rozumie súbor pravidlá, vyhlášky a zákony, ktoré predpisujú povinnosť, teda ktoré ukladajú a správanie alebo právne riešenie vzniknutej situácie resp osôb určený. Sú to právne formy, ktoré ukladajú spoločnostiam aktívne povinnosti (povinnosť konať) alebo pasívne povinnosti (povinnosť nerobiť). Rozlišuje sa od subjektívne právo.

Spoločnosti sa riadia podľa právne normy povinné, ktoré poznáme ako zákonov. A Podmienka má na starosti ich presadzovanie prostredníctvom represívneho aparátu, ktorý udeľuje tzv monopol z násilie, teda prostredníctvom zložiek verejného poriadku (polícia, armáda a pod.) a indoktrinačných inštitúcií (propaganda, škola a pod.).

Charakteristika objektívneho práva

Objektívne právo ako donucovacie právo, teda právo, ktoré vytvára povinnosti, môže mať dva pôvody:

  • The prirodzený zákon. Aký je súbor práv odvodených zo samotného ľudského stavu.
  • The pozitívny zákon. Namiesto toho reaguje na špecifický právny systém a národa, vytlačené vo vašej Magna charte alebo vašom základnom dokumente.

Na druhej strane objektívne právo môže byť písomného typu (ktoré je obsiahnuté v zákonoch, zákonníkoch, predpisov a národné ústavy) alebo zvykové (obnovené zvykom).

Príklady objektívneho práva

Dopravné predpisy sú súčasťou objektívneho práva.

Sú to prejavy objektívneho práva:

  • Čo je ustanovené v národnej ústave každej krajiny.
  • Trestné, občianske a verejné poriadky, ktoré upravujú každodenné správanie sa občanov.
  • Vojenské zákony, ktoré sú uvalené na národ počas vojenskej udalosti a ktoré zaväzujú k obrane vlasti.
  • Dopravné predpisy, fiškálna zodpovednosť atď.

Objektívne právo a subjektívne právo

Základný rozdiel medzi objektívnym právom a subjektívnym právom súvisí s povahou ich noriem:

  • Objektívne právo. Upravuje správanie jednotlivcov prostredníctvom uloženia povinností určitého druhu, ktoré musia prijať a posilniť štát (to znamená, že sú donucovacie).
  • Subjektívne právo. Naopak, upravuje dohody medzi občanmi, ako to stanovujú vzájomne dohodnuté dohody, ako napr zmluvyInými slovami, musí byť konštruovaný na základe právnej normy.

Toto rozlíšenie možno vysvetliť aj takto: objektívne právo zahŕňa právne normy, ktorými sa riadi život v spoločnosti; pričom subjektívne právo zahŕňa oprávnenia a funkcie odvodené od uvedeného objektívneho pravidla.

Napríklad Sloboda prejavu Ide o subjektívne právo, pretože má svoje hranice a je vykonávané podľa vlastného uváženia každého človeka. Pokiaľ ide o objektívnu právnu normu, ktorá stanovuje jej hranice, zodpovednosti a prípadných následkov jeho zneužitia, je súčasťou súboru povinností ustanovených písomne ​​právnym predpisom.

!-- GDPR -->