Vysvetľujeme, čo je dobrota, ako sa menila v priebehu histórie a prečo je to hodnota. Tiež dobro v Biblii.
čo je dobrota?
Dobro je, ako ju definuje väčšina slovníkov, vlastnosťou toho, aký je niekto dobrý, teda prirodzenou tendenciou konať dobro spontánne alebo prinajmenšom odporom konať zlo. Je zrejmé, že toto slovo pochádza z „dobrý“, čo v latinčine bolo bonus, a následne pochádzal z duonos, "Efektívne" alebo "správne".
Láskavosť je dnes pojem morálny komplex, v ktorom sú iné pojmy ako štedrosť, láskavosť, rešpektujem, úvaha, empatia, miernosť, vernosť, poctivosť Y zodpovednosť. Je to preto, že samotný pojem „dobro“ sa v priebehu histórie nesmierne líšil. histórie, rovnako ako kultúr Y náboženstva, teda ten etické kódexy a z správanie spoločensky cenený.
Napríklad v starovekom Grécku zastávali názor, že dobro má byť vždy krásne a zároveň pravdivé, čím sa odlišuje od rozkoše a spája sa s cnosťou, teda s harmonickým a vyváženým. Z tohto dôvodu by sa podľa klasických filozofov malo ľudské správanie riadiť tým, čo je primerané, teda tým, čo sa meria.
Gréci teda nehovorili o dobrote, ale o eudaimonia, preložiteľný výraz ako "šťastie"Alebo" prosperita ", stav najväčšej spokojnosti ľudská bytosť. Okrem toho ho rôznymi spôsobmi prepojili s náušnica alebo cnosť, Napriek tomu fronésis alebo praktická múdrosť.
Vízia dobra, ktorá prevládala na Západe, však bola silne determinovaná kresťanstvom, ktorého predpisy boli zákonom na celom svete. Stredovek Európsky. Pre kresťanstvo to určil Boh, ktorého vôľa vládla vesmíru, no zároveň dal ľuďom slobodnú vôľu, ktorú mohli použiť na konanie dobra alebo zla.
Tento pojem dobra bol revolučný najmä preto, že demokratizoval cnosť. V predkresťanskom svete, kde sa šľachtici a aristokrati rodili ako cnostní a otroci sa rodili zneuctení, možnosti konania dobra neboli rovnaké.
Namiesto toho sú podľa kresťanského vyznania všetci ľudia stvorení na Boží obraz a podobu a my sme ovocím samotného prvotného hriechu, takže sa morálne definujeme viac svojimi činmi ako svojím pôvodom.
To druhé bolo kľúčom k modernej myšlienke dobra, ako neskôr tvrdil nemecký filozof Immanuel Kant (1724-1804), podľa ktorého dobro nemožno posudzovať bez toho, aby sme brali do úvahy vôľu jednotlivca, pretože ak boli povinní konať určitým spôsobom, stratili by sa samotné pojmy dobra a zla, pretože by neexistovala žiadna alternatíva.
Konať dobro teda znamená rozhodnúť sa konať dobro, a to najmä vtedy, keď neexistuje druh okamžitej odmeny, ktorú by sme dostali, teda keď takýmto rozhodnutím nič nezískame.
Dobro ako hodnota
Ako všetko morálne hodnotyV praxi dobro nie je absolútnym a univerzálnym pojmom, ale veľa závisí od uhla pohľadu.
Laskavý čin môže mať v budúcnosti strašné následky a z dlhodobého hľadiska priniesť väčšie utrpenie a sebecký alebo zlomyseľný čin môže rozpútať udalosti, ktoré sú z dlhodobého hľadiska väčším prínosom pre každého. Znamená to však, že takéto činy sú viac-menej láskavé alebo zlé?
Vo všeobecnosti máme tendenciu myslieť si, že nie: že dobro a zlo sa posudzujú krátkodobo a bez vzťahu k ich konečným výsledkom, ale iba k zámeru osoby, ktorá ich vykonáva, ako sme už predtým videli v súvislosti s Kantom a kresťanstvom. O tom hovoria frázy ako „zámer je to, čo sa počíta“ a paradoxne ako „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“.
Láskavosť sa však považuje za najvyššiu hodnotu, ktorá sa dá premietnuť do mnohých spôsobov konania v prospech iných a nie svojich, dokonca až tak ďaleko, že obetuje svoje vlastné blaho, aby bol svet lepším miestom. Tých, ktorí prijímajú tento typ správania, nazývame „dobrý“ alebo jednoducho „dobrý“.
Dobro v Biblii
Pojem dobra v Biblii je silne spojený s Bohom ako príkladom a inšpiráciou pre svojich veriacich. V tomto zmysle sa môže líšiť medzi Starým zákonom, ktorého Boh sa ukazuje v tých najpomstychtivejších a najstrašnejších príbehoch, a Novým zákonom, ktorého Boh sa naopak ukazuje ako milosrdný, pripravený na odpustenie a láskyplnú obeť.
Zatiaľ čo Boh Starého zákona bol schopný strašných činov, ako je zničenie celých miest, Boh Krista je ochotný obetovať svojho vlastného syna a proroka, Ježiša Nazaretského, aby očistil hriechy ľudskosť a dopriať mu novú šancu vrátiť sa na cestu spásy.
Alebo ako hovorí Evanjelium svätého Lukáša (Lk 6,35): „Radšej milujte svojich nepriateľov a dobre čiňte a požičiavajte, nič za to neočakávajte, a vaša odmena bude veľká a budete deťmi Najvyššieho; lebo je láskavý k nevďačným a zlým."