• Čo je analógia?
• Typy analógie
• Príklady analógií
• Argumentujte analógiou
• Analógia v práve
• Analógia v biológii

Vysvetlíme, čo je to analógia, jej použitie pri argumentácii, klasifikácii a príkladoch. Tiež analógia v práve a biológii.

Metafora čiernej ovce ponúka analógiu medzi ľudskou skupinou a stádom.

Čo je analógia?

Analógia je druh uvažovanie alebo expresívny mechanizmus Jazyk. Pozostáva z porovnávania alebo spájania rôznych odkazov: predmetov, dôvodov alebo myšlienok, s cieľom poukázať na spoločné všeobecné a osobitné charakteristiky, aby sa odôvodnila existencia vlastnosti v jednej z nich.

To je, jednoduchšie povedané, že analógia je forma porovnanie referenta s iným alebo inými, ktoré sú podobné, ale nie totožné, aby bolo možné prisúdiť niektoré charakteristiky určené nastaviť. Termín pochádza zo starovekej gréčtiny Ana-, "Opakovanie" a logá, „Slovo“ alebo „myšlienka“.

Zdôvodnenie analógie môže byť vyjadrené všeobecným vzorcom, ktorý by bol "A je pre B ako C pre D". The metafora, prirovnanie, homológia a porovnanie sú rétorické figúry ktoré možno považovať za analógie.

Analógia ako postup sa bežne používa v rôznych oblastiach myslel si, z jazyka a logika formálne, až správny, filozofia a ešte špecifickejšie oblasti, ako napr biológia, kde sú konkrétne udalosti označené rovnakým pojmom.

Typy analógie

Analógie možno klasifikovať podľa ich vnútorného logického fungovania takto:

• Symetrická analógia. Tie, v ktorých sa porovnávané referencie môžu vymieňať bez toho, aby sa zmenili vzťahy medzi nimi. To znamená, že A, B, C a D sú zameniteľné, pretože vzťah zostáva rovnaký.
• Asymetrická analógia. Tie, v ktorých porovnávané referenty nie je možné zameniť, pretože ich poradie vzhľadu označuje špecifický vzťah. To znamená, že A je pre B, ako C pre D, a nie B pre A, ako C pre D.
• Analógia príčiny a následku. Tiež známe ako asociačné analógie, predpokladajú špecifické prepojenie, kauzality, medzi referentmi. To znamená, že A spôsobuje B, ako C spôsobuje D.
• Analógia na základe reciprocity. Znamená to vo vzťahu medzi referentmi prísnu a vzájomnú potrebu medzi nimi, to znamená, že na to, aby jeden existoval, musí existovať druhý, recipročne. To znamená, že A absolútne vyžaduje B, ako D absolútne vyžaduje C.
• Klasifikačná analógia. Tie, ktoré fungujú na základe spájania prepojených referentov do rovnakej skupiny vecí. To znamená, že A a B sú v rovnakej množine, rovnako ako B a C sú v podobnej množine.
• Porovnávacia analógia. Tie, ktoré sa pri porovnávaní referencií snažia zvýrazniť vnímateľnú vlastnosť. Majú tendenciu používať odkazy a prirovnania („ako“, „ako“, „rovnako ako“ atď.). To znamená, že A je takým spôsobom, ako aj B.
• Matematická analógia. Tie, ktoré existujú iba medzi číslami, číselnými prvkami a matematickými pomermi, vzhľadom na ktoré môžu mať referenty nerovnaké hodnoty.

Príklady analógií

Prirovnanie umožňuje porovnávať pocity viny s ťažkým bremenom.

Tu je niekoľko príkladov jazykových analógií:

• Krídla sú pre nohy tým, čím sú vtáky pre ľudí.
• Vodič je v aute ako pilot lietadla a strojník locotomora.
• Maliar maľuje obraz tak, ako básnik skladá a báseň.
• The slnko je on? jedlo z rastliny.
• Kameň je ťažký ako zlé svedomie.
• Noc bola temná rovnako ako smrť.
• Sme sparťanskí bojovníci tohto klubu čítanie.
• Mary je Margaret Thatcherová lásky.

Argumentujte analógiou

Hoci sme doteraz videli analógiu ako rétorickú figúru, teda konkrétne používanie jazyka na dosiahnutie vyšších expresívnych úrovní, je tiež pravdou, že existuje typ analogického uvažovania, ktorý pozostáva z prechodu od známeho k neznámemu cez porovnanie medzi referentmi.

Vznikajú tak štyri (hlavné) argumentačné formy založené na princípe analógie:

• Interpolácia. Je založená na vyhodnotení všetkých možných situácií predpokladaného alebo imaginárneho scenára a dôsledkov každého z nich a následne je prenesená do analyzovanej situácie. Predpokladajme napríklad, že muž má dvoch potenciálnych mileniek a odmieta sa rozhodnúť ani pre jednu. Vtedy mu radí kamarát a hovorí mu „kto dva zajace pečie, jeden sa popáli“. Imaginárna situácia potom slúži na myslenie tej skutočnej.
• Extrapolácia. Tento postup je široko používaný pri riešení problémy a vo vyučovaní, keďže je súčasťou Vedecká metóda. Pozostáva z toho, že vychádzame z predpokladu, že prvky scenára sa budú aj naďalej vyskytovať v budúcnosti, čo nám umožňuje predpokladať nový súbor pravidiel, ktoré by nám umožnili, ak sú pravdivé, dospieť k novému záveru. Predpokladajme napríklad, že osoba medzi dvoma kandidátmi nie je rozhodnutá, komu dá hlas. Priateľ jej poradí a požiada ju, aby si predstavila, čo by sa stalo, keby vyhral kandidát A, a čo by sa stalo, keby vyhral kandidát B. Z oboch scenárov vychádzajú spoločne závery nové, ktoré slúžia na určenie hlasu.
• Redukcia do absurdna. Jeho názov pochádza z lat Reduction ad absurdum a slúži na preukázanie platnosti kategorických výrokov. Pozostáva z predpokladu hypotetického popretia platnosti predpokladu a následného získania logických záverov k nelogickému alebo mylnému záveru. Predpokladajme napríklad, že si to myslí dieťa Zem je plochý a jeho učiteľ mu pomáha dokázať, že nie je. Aby to urobil, požiada vás, aby ste predpokladali, že Zem nie je guľatá, a ako by teda bolo možné dosiahnuť okraj alebo by bolo možné pozorovať Slnko z akéhokoľvek bodu planéta. Uvedomujúc si absurdnosť týchto logických dôsledkov, musí dieťa akceptovať, že Zem je pravdepodobnejšie guľatá.
• Modelovanie. Zvlášť dôležité pre vedeckú metódu modelovanie spočíva, ako už názov napovedá, vo vypracovaní a Model hypotetický z realita, ktorých výsledky môžu byť analogické s realitou, to znamená, že ich možno považovať za analogické s realitou. To sa deje napríklad pri matematických modeloch ekonomického správania, ktoré sa pokúšajú predpovedať výkyvy na svetovom trhu alebo v určitých menách.

Analógia v práve

V rôznych odvetvia práva analógia hrá dôležitú úlohu pri argumentovaní o vyriešení dilemy. V iných však ako napr Trestné právo, analógie sú zakázané podľa princípu zákonnosť, ktorý diktuje, že „neexistuje č zločinu žiadna hanba bez zákona predchádzajúce“.

V každom prípade analógia v zákone predpokladá, že medzi predpokladanými a nepredvídanými prípadmi musí existovať podobnosť, aby sa predišlo radikálnemu rozdielu medzi nimi, keďže právo sa musí uplatňovať bez právnych medzier.

To znamená, že vzhľadom na predchádzajúci prípad, ktorý bol nejakým spôsobom vyriešený, by sa rovnaký verdikt mohol uplatniť na iný nový prípad za predpokladu, že sú dostatočne podobné.

Analógia v biológii

V oblasti biológia a najmä evolúcia, je známy ako analógia k povrchnej podobnosti medzi dvoma alebo viacerými organickými štruktúrami, ktoré však majú odlišný pôvod. To znamená, že zdieľajú základné črty, ale nepochádzajú z bezprostredného spoločného pôvodu.

Príkladom sú krídla a motýľ, netopier a vták, keďže vo všetkých troch prípadoch slúžia na lietanie, no vznikli v radikálne odlišných evolučných momentoch. Všetky tieto organizmy teda majú krídla, ale z toho dôvodu nie sú evolučne príbuzné a ani ich nemožno takto zoskupovať.